Farma
Krokodil.
Docital som sa, ze nedaleko, mozno 60km je krokodilia farma, nazivo som krokodila este nikdy nevidel, tak, ze dobre, v ramci spestrenia, by taky nejaky mini vylet vobec nebol zly.
Idem po nu, nasada do auta, klasicky ma kratku suknu, nieco hore, ani to neviem rozlisit, nie je to tricko, nie je to bunda, ani bluzka, taky elegantny rolak to nazvime, kratke rukavy, okuliare, trochu podpatky, chce sa proste pacit.
Nasada do auta a dava mi bozk, ma velmi dobru naladu ako vzdy. Typ cloveka, ktoreho ma kazdy rad hned na prvykrat. Doslova ktokolvek, citliva, ale tiez vie naznacit, ze stacilo. Startujem auto a ideme, svieti slnko, vymotat sa zo sidliska nie je az tak tazke a dokonca aj dedina, kde ta farma je, je smerom, ze sa nemusi ist cez mesto. Vcelku nechapem ako sa mozu chovat krokodily vo velkom, v lokalnych podmienkach, ale ked to existuje, asi to bude pravda.
Zastavujeme sa este v obchode, kupit vodu. Predsa len, nie je to daleko, ale je vcelku teplo. Ta obtiahnuta sukna je dobra. Je oblecena vcelku provokativne.
Pustam radio, len na podmaz, cestu si uziva, je to tzv. cisty clovek, vie sa tesit z malickosti. Usmieva sa, vidim tie jej odhalene nohy, chytam ich pravou rukou. Okrem ineho je aj velmi vzrusiva, nic nepovie, iba sa usmeje a opatuje dotyky. Davam pozor, nechcem havarovat, takze v okoli nejdu ziadne auta. Inak su tieto pokusy vcelku nebezpecne.
Mam len kratke nohavice, zatial smatra len po povrchu. “Tie krokodily budu zaujimave, dufam, ze to bude otvorene”, hovorim. “Ano, tesim sa”, odpoveda a je na nej naozaj vidiet, ze je stastna. Postupne miname obec za obcou. Nikdy som touto cestou nesiel, je to trochu novinka, tak si vsimam skadial idem, aby som si to aspon trochu zapamatal.
Spomina, ze v praci ju nastvala nejaka kolegyna, nema ju rada, pretoze intriguje. S tymto jej neviem pomoct, ale som na jej strane, pretoze je naozaj uprimne dobra, nespravila by nic zle. Tak, ze “kasli na to, je tu vikend, pozries krokodily, bude dobre a potom mozno bude aj nieco viac”, iba sa usmeje, to nieco viac, je skor asi zaujimave pre mna, ale zase zatial sa spravila vzdy.
Prichadzame do obce, je to mini dedina a nachadzame dany areal. Vchadzame dnu autom, parkujem. Nikde nikto, zostavam v aute snad 2 minuty, ze kam to vlastne mame ist. Nikde nikto, ziadne rady na vstupenku, ako som ocakaval. “No dobre, tak sa podme pozriet dnu”, navrhujem.
Areal je vlastne taky komplex budov do tvaru “U”. Uplne predomnou je asi nejaky hlavny vchod, ale to vyzera skor ako administrativna budova, tam to chovat nebudu, tak si vsimam tabulu. Na tabuly je sipka, ktora ukazuje na budovu vedla. Firma sa nezaobera len krokodilmi, je to nieco ako farma, mozno druzstvo, tazko povedat, takze to nie je len krokodiloch. Je sobota, okolo obeda.
“Tak co uz”, myslim si a skusime otvorit dvere na vedlajsesj budove, su odomknute, vchadzame dnu, na pravej strane su zamknute dvere, pred nami schody, skusime ist hore, ale tam je to tiez zamknute. Nechapem, doteraz si nas nikto nevsimol. Z tych dveri dole vsak vcelku sala teplo.
Ako sme vsak kracali hore schodmi, kracala predomou, jej zadok sa neda prehliadnut, nie, ze by ho mala velky, to nie, ale kratka sukna, nahe nohy… No… Ale to by asi bolo moc, kamery vsak vnutri budovy (resp. schodisku a v tom malom priestore dole) nie su.
Schadzame dolu, tak sa rozhodujeme co spravime, napad je, ze pojdeme do hlavnej budovy, tak tam snad niekto bude a poradi, ze ci sme vobec spravne. Bolo by asi dost zle, ze ta farma je niekde uplne inde, napriklad nejaky km daleko alebo co.
Ide sa spytat, pockam v aute, napijem sa trochu vody, nasledne sa porozhliadnem okolo. Areal je relativne velky, bude to asi blizko stredu obce, pretoze tam vidim kostol, nieco ako hlavnejsiu krizovatku, ale inak ani nic, taka mierne zaspata obec.
Vracia sa spat, “pride, len sla na obed, ze sa vrati mozno do 15-20 minut”, hovori. Ze jej ta pani s ktorou hovorila zavolala, ze mame pockat, ona nas potom zoberie dnu.
Ok, tak aspon, ze sme spravne. Tak sadneme znovu do auta, trochu chladku pred tym slnkom. “Opichal by som Ta” a priblizim sa k nej hlavou, necaka a dava mi pusu, ma taky sladky balzam na pery. Tak je zubami chytim spodnu cast ust a trochu zakusnem, nasledne jazyk a idem rukou pod suknu… “Si dobra, skoda, ze teraz nemozeme…”, ona rukou spozoruje, ze pod kratasami, narastlo nieco co by rada mala v sebe.
Nemozeme pokracovat, predsa len, nevieme kde su kamery, kedy kde kto pride, je to normalny areal, len akoby zazrakom bez ludi, ale mozno je to fakt tym obedom.
Tak vystupujeme z auta a tak co, pojdeme do tych dveri, sme si uz viacmenej isti, ze to bude ono, pretoze aj to teplo z tych dveri by davalo zmysel, krokodily asi maju radi teplo, ale o tomto viem nic, je to len domnienka… Tak vstupujeme a cakame, par minut a nikto neprichadza. Chytam ju za suknu a pritahujem ju k sebe, “tu?”, spytam sa… tiez je z toho nervozna, nevie, obzera sa, pozera miesto…“Vybehneme na schody”, hore su na dverach mreze, odtial nikto nepride.
Musi to byt rychlovka, zacinam ju bozkavat. Davat dole hornu cast nema zmysel, to by sa nestihla obliect. Dvere dole su plastove a vidiet cez ne von, cize viem, ze ked by niekto siel tymto smerom, co je vyhoda. Ideme na medziposchodie, vidim na dvere, vybera mi z kratasov a zacne honit, je nervozna, ja tiez, takze to ide tazsie. “Rozopni si suknu”, hovorim a pritom stale periferne pozeram na dvere. Rozopina, zips je na boku, sukna pada smerom dole, davam je dole nohavicky a jednou rukou jej chytim pravu polku a stlacim. Ma to ucinok, ale este nie dostacujuci, stale vsak, keby nieco, sa rychlo dokaze obliect. “Zohni sa”, jednou rukou sa drzi zabradlia, druhou sa chyta schodov, vidim pred sebou ten jej zadok a picku, “musim”, hovorim si. A mierne si ho nahonim, pricom jej stlacam zadok, vsuvam ho do nej. Tiez je v strese, nie je uplne klzka, “neboj sa, poviem Ti vcas”, hovorim jej, po par zasunutiach jej vlkhost vyrazna vzrastie, aj moja pevnost postavenia je uz vyssia.
Nemozem ju placat po zadku, aj keby som rad, tiez jej nemozem tahat vlasy. Tak ju len odzadu picham, ani nedorazam, len tak jemne. “Skus sa spravit”, hovorim jej, ale vidim, ze to nepojde, tak moc nepokusam, len sa snazim vydrzat co najdlhsie, nech si to trochu uzije. Poloha je neprijemna, predsa len schody.
Neodolam vsak a plesknem jej po zadku, to ma vzrusi a postavi sa mi vcelku dost. V tom vsak spozorujem, ze prijazdovou cestou prichadza nejaka pani, skor dievca, “oblec sa!”, vytahujem z nej penis, davam ho do kratasov, esteze su take elasticke, musi to rychlo klesnut, pokial sa to dievca dostane sem, ak teda ide sem, ale tak, kam inam… Smerujem dole, aby to nebolo moc podozrive, este stale stoji, nejako sa ho snazim upravit… nechavam ju na schodoch, s nohavickami dole. V skutocnosti jej vsak davam cas, nech si ta sprievodkyna vsimne najskor mna, nech sa stihne upravit…
Vchadza do dveri, “dobry den”, hovori, “to vy tu cakate na tie krokodily?” “Ano, dobry den”, odpovedam a “to ste tu sam?”, pyta sa, “pretoze kolegyna vravela, ze tu maju byt dvaja ludia”. “Nie”, ozve sa zo schodov, “este ja, som tu hladala ten vchod”. Sprievodkyna sa usmeje, ja som mierne spoteny, dievca do tvare trochu cervene.
Vybera kluc a otvara presne tie dvere, z ktorych slo to teplo a zapina svetlo. Miestnost nech je velkosti malej plavarne. V strede nech je bazen a v tomto bazene snad 50 krokodilov roznych velkosti a totalne teplo. Krookodily su v tom bazene a ludi od nich deli len plexisklo. Je to fakt neuveritelne. Sprievodkyna hovori nejake veci o nich, ja si ich len obzeram a nepamatam si nic co hovori. Musia vsak zozrat toho dost a spadnut do toho bazena by som teda nechcel.
Sprievodkyna je prijemna a na otazku, ze ci sem chodia aj nejaki ludia hovori, ze ani nie, ze sa to planuje predat, ze to nema nejaky velky ekonomicky zmysel. Zaujimave, ale my sme radi, ze sme to vobec mohli vidiet. Lucime sa s nou, dakujeme za prezentaciu a nasadame do auta.
Vzrusenie uz opadlo, tak mi napadlo, dobre, co keby este ideme na taku stavbu, nieco ako rimsky obluk. Nikdy som tam tiez nebol, ale ze by nebolo zle ist hore a tam ju dokoncit, no a aj seba. Nie je to daleko, 20km, tak idem, ten obluk je na kopci a cesta ku nemu autom nie je, tak odstavujem auto a prichadzame tam. Lenze tam je kopa ludi a este aj za vystup hore chcu peniaze, toto je teda den, dnes sa asi nevystriekam… Nevadi, ked sme uz tu, ideme hore, z dola to vyzera romanticky, hore vsak fuka, je chladno, a ani tie steny hore nie su ani moc vysoke, takze take nieco, ze ist na kraj, mi ani nenapadlo, nechcem spadnut. Vraciame sa dole, sklamany tym mnozstvom ludi… Pravdepodobne ani keby tam je nula ludi, tak by nic nebolo, ten vietor bol neprijemny, to je tak ked sa stretne fantazia s realitou.
Som vsak uz nadrzany. Viem sa ovladat, ale obliekla sa vyzyvavo, chcela potesit, mal by som potesenie vyuzit. Uz som vsak aj vcelku unaveny, po vsetkom tom cestovani a chodeni, takze ideme naspat na byt. Ona je unavena tiez, prva polka cesty ani len napad na nieco vzrusive. Pred nami je vsak dlhsia rovna cesta, beriem jej ruku a davam ju na moje kratasy do rozkroku, “co keby pouizjes usta?”, pytam sa, je unavena, vidiet to na nej, ale ruku presunie do kratasov a snazi sa ho postavit. Zacne sa iba usmievat, da dolu okuliare, a hlavou sa presunie do rozkroku, trochu spomalujem, pred nami ani za nami ziadne auto. Este nestoji, tak to zatial len cumle a pomaly si ho dava do idealnej velkosti. Davam pozor, aby v pripade problemov, som vedel preradit, ona medzitym zacina fajcit. Vzdy fajci tak s citom, tak si len mierne posuniem sedadlo, trochu uvolnim kratasy, nech si ho moze vybrat cely a ona pokracuje… Cesta ubieha paradoxne s vacsim kludom, viem, ze ma nespravi, takze len udrzuje napatie, ale preco nie, je to prijemne. Cesta ubieha a pomaly sa blizime k bytu.
Medzicasom prestala fajcit, ked zastavujeme, upravujem si kratasy a ideme hore, jej podpatky, sukna, dlhsie vlasy, okuliare ma aj napriek unave vedia dostat, hlavne ak vidim ten obtiahnuty zadok. Vytah, v nom nic, iba jemne dotyky, zopar krokov na stred chodby a odomykaju sa dvere.
Akonahle zatvori dvere, vsak beriem poslednych par sil, zacnem ju bozkavat a beriem ju do obyvacky na sedacku, ani ziadna predohra, vsak dnes ich uz bolo dost, hovorim jej, nech si klakne na sedacku, prichadzam ku nej odzadu, iba jej stahujem suknu a nohavicky a rovno ho do nej davam, zopar prirazeni az na doraz a pri pohlade na tie jej boky ju len prachsproste vystriekam. A zvysok semena na penise si utieram o jej zadok. Ma teliesko takze som v klude.
Chape to. Zvycajne vitazi pomerom 3:1, 2:1.. Dnes som vyhral ja 1:0, ideme sa osprchovat a lahneme ku TV, pustime film a spokojne vyvyletovani pozerame.
Ona predomou, hlavu na mojej ruke, ja za nou, penisom sa jej dotykam zadku, druhou rukou ju objimam. Sme zakryti len tenkou dekou, je sice teplo, ale ked zaspime, aby nebolo zima.
Ked sa zobudime, pravdepodobne zase vyhra, ale dnesny den bol viac zazitkovy, aj take dni asi treba…
❤ Článok je dobrý Označ ako prečítane
Autor dwsk
