Rieka

Je novy rok, prvy den v roku, pocasie nic moc, sneh len je pozostatok v spomienkach. Vonku sedi pes, trochu smutny, predsa len, tento druh psa je spolocensky, hrat sa s nim na uprsanej trave sa jemu ocividne chce, ale mne ani nie. Na druhej strane mi ho je trochu luto, tak rozmyslam co s nim a jedina vec je zobrat ho vyvencit, nove prostredie, trochu sa vysili… Davam ho do kufra, smer k rieke, auto odparkujem na prilahlej ceste, nejaka bocna cesta, nejake dalsie stojace auta, vyzera to kludne, mierne nebezpecne, ale to je iba tym, ze uz je sero a poulicne lampy este nesvietia, tiez trochu opustene… Auto sa zaparkuje, motor vypnuty, otvaram dvere, velmi mierne poprcha, ale co uz. Kufor sa otvara, pes vyskakuje na cestu, pripinam voditko a ide sa smerom ku rieke.

Rieka ma po oboch stranach chodnik, ludi ani moc nie je, predsa len, trochu prsi. Pes sa vsak tesi a vsetko onuchava.

Rozmyslam ako cestou ist, ale spravime len kruh okolo rieky. Tak sa ide na to. Voda v rieke vcelku vysoko, predsa len, roztopeny sneh, tak to rieku robi mierne hrozivou, chodnik je vsak bezpecny, ideme dalej. Pozeram na rieku, obcas na psa a rozmyslam, ze budem mat narodeniny. Nic zasadne neocakavam, den ako kazdy iny, ale tak v kutiku duse by sa nieco mohlo prihodit, nieco co nie je standartne, asi ako kazdy clovek.

Ako tak kracam, zrazu v dialke vidim zatial len tmavu siluetu osoby. Kraca oproti, tak radsej si davam psa na kratsie, predsa len, nechcem zbytocny problem. Ako sa priblizuje, rozpoznavam zenu, solidna, decentne vyzerajuca zena v strednom veku. V ruke drzi knihu resp. taky ten priesvitny obal, ako z knihkupectva. “Bude to asi scitana osoba”, blyskne mi myslou, ale kracam dalej. Este uplne nerozoznam tvar, ale pri pomysleni na narodeniny a darcek, nebola by to zla kombinacia. O dalsich 30 metrov, uz som schopny rozpoznat, v tom sere, farbu vlasov, je to spinavy blond a ma ladne pohyby. Pes si medzicasom ide svoje, uz je trochu ukludneny, ale stale zivy…

Ako sa miname s decentnou blondinou, tak jej pes onucha tasku s knihou, na co mu potiahnem voditko, aby to nerobil. Pani sa zlakne, trochu ustupi, na co sa jej ospravedlnim: “on je este mlada v podstate, on vam neublizi, iba vsetko nucha… a skuma, chce sa len hrat”. Pani sa usmeje a vyzera, ze tomu plne rozumie. A z nicoho nic povie: “to je v pohode, aj ja sa rada hram”, usmeje sa na mna, trochu dlhsi pohlad do oci, tak sa jemne predkloni a psa pohladi. “Ako sa vola?” pokracuje. “Je to Max”, odpovedam a stale rozmyslam na jej uplne prvou vetou, “rada sa hra?” a co mal znamenat ten pohlad do oci? Ako sa predklonila som zazrel krivky, sice zahalene kabatom, ale aspon predstava tam urcite je.

Predklonila tak, ze ju vidim z profilu, ma fakt dobru postavu. Snazim sa vsak nemysliet na to na co by myslel kazdy, tak sa spytam, ze ci jej nahodou neroztrhol ten obal s knihou. Skontroluje a odpoveda, ze nie, ze aj keby, je to len obal. Pozeram, v tom sere uplne dobre nevidiet farby, ale zda sa mi, ze kniha je cervena. “A co ste si to kupili?”… Ona sa znovu usmeje a odpoveda “vzrusive pribehy na kazdy den”. Zostavam mierne zaskoceny, ale drzim sa: “tak to musi byt zaujimave citanie”, ona sa ku mne priblizi na par centrimetrov a miernym sepotom hovori, “ano, to su, niektore su fakt … vzrusive”.

Pri tom sa mi uprene pozera do oci, ako by chcela vycitat kazdu jednu emociu, ktoru prave mam … je rada, ze ma mierne vyhodila z normalu.

Tak jej chytim vlasy a vasnivo ju pobozkam, druhou rukou pod krk a pokracujem vo vasnivom bozkavani, po mozno 10 sekundach prestanem, priblizim si jej prave ucho a sepotom jej poviem: “a toto? je toto dostatocne vzrusive?”… dycha z hlboka, ani necakam na odpoved a pokracujem.

Sme vsak pri rieke, ludia tu fakt nie su, ale nie je to ani moc neverejne miesto, hovorim jej, ze co keby sa presunieme na trochu lepsie miesto?

Pri tom jej davam ruku z krku a presuvam ju na jej prsia, su znacne, rozmyslam, ci sa mi to iba nesniva, ale … vyzera, ze nie. Vcelku jasne mi odpoveda, ze ano, dobry napad, ze mali by sme sa presunut. Rychly napad je smer ku autu, “co tak auto?” spytam sa jej. Ona sa znovu usmeje a odpoveda, “jasne, lepsi napad ani nemohol byt” a hned v zapati otazka “ktorym smerom?”. Tak jej naznacim smer, este ju raz schytim za vlasy, vasnivy bozk a kracame smerom ku autu. “Robite to casto?”, spytam sa pri kracani popri rieke. “Vobec”, odpoveda, nadychne sa a pokracuje, “pacili ste sa mi uz z dialky, nie vela ludi by v takomto pocasi slo na prechadzku so psom, musite ho ma rad”. “To ano”, odpovedam, “ale predsa som pre vas vcelku neznamy clovek?”, pokracujem. “To nevadi, nikdy som podobnu vec neskusila, ale odvazila som sa, zivot je dost kratky a vy ste mi naozaj sympaticky, predpokladam tiez, ze na pockanie neohnete kazdu po chodniku kracajucu slecnu, ze ano?”. “Jasne, ze nie”, ale v mysli si myslim, ale Teba dnes urcite ohnem.

Jemne mrholenie stale neprestava, tak sa blizime k autu, otvaram kufor a psa naskakuje do kufra, kufor zatvaram, pes je tichy a vycviceny, takze pocuva na slovo.

Otvaram predne dvere, pani si nastupuje z druhej strany, vonku uz skoro totalna tma, poulicne svetla stale nesvietia. “Co teraz?”, spytam sa jej a popritom je siahnem znovu na krk a pobozkam ju. “Teraz ma pekne vysukas”, odpoveda, som az zarazeny jej priamostou. “S radostou, vyzlec si kabat”, odpovedam. Ako si vyzlieka kabat, konecne vidim jasnejsie to co som si len myslel, vyzera na to pekne trojky, stale ma pulover, ale rysy su zrejme. Lavou rukou jej chytam je pravy prsnik a stlacam, pritom jej sepnem do ucha “a co ten pulover?”, rychlo si ho dava dole a predpoklad sa naplna. Su krasne, rozopinam jej podprsenku a ustami jej rovno zacnet sat jej lave prso… Su dokonale. “Toto sa Ti paci?”, ona vzrusenym hlasom, “ano” a rukou mi zacnem sahat do rozkroku. Evidentne sa to zacina pacit aj mne. Trochu jej necham priestor, nech si vie rozopnut rifle, vyzera, ze je velmi nadrzana. Ako sa snazi rozopnut zips, stlacam jej prsia….

Podari sa jej ho vytiahnut, nezda sa, ale fajci ako poslednykrat… Intenzivne saje, ja sa jej snazim dostat pod rifle, ale neda sa, je to tesne, tak jej len hladim zadok… Nechavam ju v tom v com je fakt dobra, tie pekne trojky su tiez prijemne na dotyk, ale chcem viac. Tak jej hovorim, “Co keby si odopnes rifle?”, na chvilu sa odtrhne od cinnosti a rozopina rifle, stahuje ich cez zadok, ako keby vedela co chcem, bez slova sa zase predkloni, ze ju z pred auta ani nie je vidiet, ta rucna brzda jej musi trochu vadit, ale evidentne je jej to jedno. Je sero, stale nic poriadne nevidim, ani auto som nezapol pre lepsiu viditelnost. Vsetko sa odohrava vo vysokom sere, v podstate tme. Rukou je prechadzam cez nahy zadok a davam jej jednu vychovnu, ani len nemukne, stale saje ako o zivot, rukou pokracujem dalej. Je cerstvo vyholena, “ta potvora sla na istotu”, myslim si a hovorim, ze “si pekne vyholena” a prstami vnikam dnu, je mierne vlhka, tak prenikam hlbsie… zacina sa jej to pacit viac….

V tom vsak oproti vidim svetla, oproti ide nejake auto, “co spravim?”, ak budeme takto v tme a su to policajti, je problem, tak narychlo zapinam auto, nech sa rozsvietia svetla a nech oproti iduce auto nevidi co sa deje v tomto aute, to by bolo velmi zle… Stiham to v klude, auto nejde rychlo, pani sa vsak mierne vystrasi, predsa len, prsia vonku, nahy zadok. “Teraz bud ticho a pokracuj, nehyb sa, oproti ide auto, neviem co to je, ale asi nechces, aby Ta niekto takto videl”, hovorim. Ona je bystra a pochopi, auto ide fakt pomaly, tak sa radsej rozhodnem, ze zaradim jednotku a mierne sa rozbehnem, nech maju mensiu sancu nieco vidiet. Posuvam sa a hovorim jej, “teraz sa trochu posunieme, ked Ti poviem, tak sa skus obliect, musime sa presunut, vyzera, ze to nie je az tak bezpecne miesto, ako sa mi zdalo”. Je mierne v strese a pocuva, ale sucasne je vzrusena, napata. Posluchne, zapne podprsenku, oblecenie si hornu cast, nasledne si vytiahne rifle…

Rozmyslam ako dalej, nemozem sklamat jej predstavy … Poprchanie stale neprestava … Zapinam stierace, okna su mierne zarosene.

Vychadzam na normalnu cestu, ona je uz upravena, nedokoncena a to nehovorim ani o sebe. Hned by som po nej skocil, byt na trochu menej verejnom mieste, lenze kde take miesto najst? Hlavou mi idu vseliake myslienky, ale snazim sa ukludnit atmosferu, tak sa jej spytam: “Toto trochu nevyslo, ale nemohol som inak, asi rozumiete…”. Ona, “Jasne, rychle myslenie, lepsie by som to nespravila. Mali by sme to vsak dokoncit”. V duchu sa usmejem a hovorim, ze “mali”…

Ideme po jednej z hlavnych miest, parkoviska na sidliskach, tam stale niekto je, navyse vidiet z okna, vsade kamery… to nie je to prave, kludne miesto. Vyzera, ze intenzivne rozmysla aj ona a zrazu povie, “poznam jedno miesto, budem Ta navigovat, teraz by tam nemal nikto byt”. “Fakt a kde to je?”, odpovedam. “Budem Ta navigovat, je to par minut za mestom, v tomto pocasi tam nikto nebude”. Pani ma plan, paci sa mi ta iniciativa, tak samozrejme poslucham ako sa dostat na miesto.

Sice to je par minut, ale aj tak, byt potichu, mozeme, ale stale ma trapi, ten hlavny dovod, preco to spravila, uz spominala, ze zivot je kratky atd, ale ten primarny dovod. Tak sa spytam, “a poviete mi naozajstny dovod, preco ste boli tak pristupna? ste fakt krasna, preco ja?”… Chvilu sa zamysli, “viete, ta kniha, ktoru som si kupila, v skutocnosti ju uz mam nejaky cas, uz som ju v podstate precitala a teraz si chcem naplnit predstavy z nej, vola sa lilisin, nenapadna, ale z nejakeho dovodu zaujimava kniha, chcem proste vyskusat veci, ale ist do baru a tam sa vyspat s nejakym nagelovanym typkom, to nie je nic pre mna, chcem cloveka z ktoreho vyzaruje istym sposobom dobrost a ludkost, ale nie taka naivna… tak som proste sla na prechadzku a vy a ten pes… mala som dobry pocit”. Zasnem nad jej uprimnostou, “teraz zaboc dolava”, posluchnem.

Pomaly sa nachadzame mimo mesta, smerujeme ku nejakej dedine, tak intuitivne si myslim, ze to ma berie k nej domov? To snad nie, nemozem jej to spravit a este sa vobec nepozname aj ked z nej mam viac nez dobry pocit… Nastastie vsak miname danu dedinu, “a teraz tu doprava, kedysi raz davno som tu bola, snad to nezmenili”. “Uz dlho som nebola takto vzrusena”, pokracuje. Nemam slov, toto bude asi nezabudnutelny vecer…

Sme mimo dediny a cesta vedie ku dalsej dedine, ale ta je fakt daleko, ze ju ani nevidiet. Viem to iba na zaklade smerovej tabule… “A teraz skus spomalit”, posluchnem, ale sucasne oproti ide auto… “je to dobry napad?”, pytam sa… “Mas pravdu, pokracuj rovno”, idem a spytam sa, ze ci som mal spomalit, pretoze som si vsimol taku lesnu cesticku. “Ta lesna cesta je ciel?”. “Ano”, odpoveda. “Ale odbocime tam az ked si budeme isti, ze nas nikto nevidi.”. Uznavam je chytra, miesto je daleko od jednej dediny a sucasne aj od druhej… Takto podvecer, fakt tazko niekoho ocakavat. Tak sa otacam na najblizsom moznom mieste. Lesna cesna sa nachadza po pravej strane, pristup nie je uplne lahky, ale ak pojdem pomaly, v klude sa tam da dostat, nie je to uplne uzka lesna cesta, taka normalna, auto sa da prejst v pohode, ale ak by slo oproti ine, tak sa nezmestia, jedno by muselo zastavit.

Blizim sa ku miestu, davam smerovku, proste svalova pamat. Pozriem do spatneho zrkadla, nic nejde, oproti tiez nic nejde, spomalujem a zaradujem jednotku, davam pozor, prechadzam ten spoj hlavnej a lesnej cesty, v klude, pomaly sa presuvam lesnou ulickou dalej, su tu nejake kry a lesny porast… vyzera to trochu strasidelne, ale svetla na aute pekne osvetluju cestu… “a tu chod doprava”, pozriem doprava a tam je uz mierne uzsia cesta, avsak stale pristupna a trochu dalej, fakt ze 30 metrov, vidim take miesto, kde je v podstate len trava, ziadne stromy ani porast… “Dobre”, prechadzam na dane miesto a auto na parkrat aj otocim o 180 stupnov, aby som mohol lahko vyjst v pripade problemov.

Zhasinam svetla, vypinam motor, ale radio nechavam stale ist. Odopinam si pas…

“Teraz to dokoncime”, hovorim a hned jej chytam prsia, vasnivy bozk jazykom… Nestraca cas a rozopina si rifle. Miesta je vsak malo, “podme dozadu”, hovorim jej, otvaram dvere, beriem kluce a presuvam sa dozadu, pani spravi to iste… Po usadnuti sa dostava dalsi bozk, vyzliekam pulover a jednou rukou rozopinam podprsenku. Su vonku, vo svetle autoradia vidim prekrasne prsia, tak ich obe chytim a ustami ich na striedacku sajem. Ona sa medzicasom snazi odopnut zips, to sa jej dari, ale uz nedokaze stiahnut rifle. Nebudem na nu zly, pomozem jej, vyzujem sa, kompletne si vyzleciem rifle, stale mam bundu a tricko, boxerky. Ona uz len rozopnute rifle, ako vsak vidi, co robim, tak sa tiez vyzuje, vyzlecie rifle, zostavaju uz len nohavicky, tie asi nechava pre mna. Davam dole bundu a tricko, zacina ma bozkavat na hrudi. Je trochu romanticka, jednou rukou do boxeriek a zacina jemne honit. Rukou jej chytim vlasy a znovu vasnivo pobozkam, nasledne jej rukou naznacim, “vyfajci ma”, ako jej drzim vlasy, presuva hlavu smerom ku mojmu rozkroku a zacina fajcit… Jej hebke telo je vzrusujuce. Stale ma nohavicky, ale tie su len malou prekazkou. Z boku jej ich odhrniem a prstami sa dostavam do nej. Druhou rukou jej stale drzim vlasy a pomaham jej s pohybmi, obcas ju podrzim trochu dlhsie…

Pani je sikovna, postavila ho do velkej velkosti, rukou jej odtahujem hlavu a vyzliekam si boxerky….

Chce si vyzliect nohavicky, to je vsak chytim ruku a hovorim, “pockaj”. Na zadnom sedadle je malo miesta, tak posuvam predne sedacky a sklapam ich, hned to je lepsie. Vrham sa na pani a znovu jej davam vasnivy bozk az ju nim polozim na zadne sedadlo, lahne si, lezi na chrbte, jej lave prso je zatial stlacane mojou pravou rukou. Odtrhaj sa od nej a chytam nohavicky na bokoch, vyzliekam ich a hadzem dopredu na sedadlo.

Automaticky idem rukou do jej rozkroku, je vlhka a sala z nej teplo, zacinam prstovat, dva prsty, stlacam zvnutra, paci sa jej to. Je vyholena, velmi cerstvo, “asi chce byt vylizana?”, myslim si, ale stale pokracujem v prstovani, uz su v nej tri prsty a intenzita je vysoka. Ked vidim, ze uz to pomaly nedava, mierne spomalim. Chytim jej nohy a este viac ich roztiahnem a relativne rychlo smerujem hlavou do jej vyholenej picky, znovu davam dnu 2 prsty, ale sucasne ju drazdim aj jazykom, vlhne este viac ako bola. Jazyk sa dostava az dnu a potom po povrchu. Evidentne citi slast, pretoze sa rukami snazi spomalit to co robim, ale ruky jej chytam a odhadzujem. Tak ma aspon chyta za vlasy… Je velmi vzrusena, o mne sa to da povedat tiez, tak jej hovorim, “nasadni si”, sadam si na sedadlo, do stredu a ona ma obkroci, chyti penis a nasunie si ho dnu. Je klzka, som v nej bez najmejsich problemov, chytam je zadok… “a teraz jazdi!”, necaka a hned sa zacne hybat panvou, ja jej pevne drzim zadok a pomaham jej s pohybmi dopredu a dozadu… Tempo je mierne, ale vychutnava si to, kazdy pohyb, musim jej dopriat trochu romantiky. Popritom jej obcas chytim prsia a nahodne sajem, obcas chytim pod krk, mierne pritlacim a prisuniem si ju, nasledne dostane bozk, sem tam tiez dobre trafim jej zadok.

Vonku cez okno vsak spozorujem svietiace oci, je tma, tazko povedat, z coho sa im odraza svetlo, ale nejaka mala lesna zver. To mi vnukne napad, ale este jej ho neprezradim. Znovu ju davam na chrbat a vnikam do nej, je zalahnuta a pekne ju picham, obmedzeny priestor, ale da sa, neprotestuje, po par minutach jej hovorim, “mam napad” a nacucnem sa jej prso, “pojdeme von” a ohnem Ta na kapote… predsa len, intenzita prirazania v tomto obmedzenom priestore nic moc, suhlasi, obuva topanky, ja medzicasom zapnem auto, nech je trochu viac svetla a v tom pocasi sa holymi prsiami opiera o kapotu a rukami roztiahne picku. “Opichaj ma!”, vnikam do nej, chytam jej boky a skusam prirazat co to da. Po chvile jej chytim vlasy a do sepnem do ucha, “mam lepsi napad”, ale zatial jej len chytim vlasy a odzadu vyprstujem az sa spravi, az ked je uz hotova, ju pustam a otvaram dvere na aute, pod sedadlom mam deku. Tak ju beriem a davam na zem, “chod na styri”, otoci sa a da mi pusu, “idem!”, hovori nadsene. Zadychana a mokra od mierneho dazda, poslusne klakne na styri. Idem za nu a vnikam do tej prave spravenej, stale mokrej. Ma dokonaly zadok, ustedrim jej zopar prepleskov, s tou vodou to vydava lepsi zvuk. A zacinam prirazat, nesetrim ju, prirazanie je tvrde a na doraz, ona sa snazi tiez pomoct, ale zastavujem ju, “len sa nehyb”, chape a iba drzi. Hlava na deke medzi rukami, pozeram na nu, rozmyslam ci si ju este pritiahnut a postlacat tie jej cecky, ale v tom prichadza cuknutie a to uz viem, ze to nestihnem. Mam par sekund na to, aby som sa rozhodol, ze kam. “Do nej?”, “Na chrbat a na zadok?”. Zrychlujem tempo a nakoniec ju vystriekam do vnutra, poslednych par prirazov, aby v nej zostalo vsetko. Prisiel pocit uvolnenia, otaca sa a hovori: “myslela som si, ze to das do mna, ale neboj, beriem tabletky”. Uvolneny jej zoberiem vlasy a pobozkam ju. “Si dokonala” a stlacim jej zadok.

❤ Článok je dobrý Označ ako prečítane

Autor dwsk