Schody
Schody.
Leto. Po praci. Idem na miesto, ktore je snad 10km dalej. Je to park. Najznamejsi v meste, svetlo stale je, aj ked uz moze byt po 17:00. Vzhladom na to, ze pracovny den, vidim tu nejake auta, ktore su zaparkovane pobliz, ale ziadny vyznamny pocet. Idem ku nim, po kockovanej ceste, parkujem. Chvilu zostanem v aute, pretoze stretnutie bolo az o 17:30. Nasledne vychadzam smerom ku jednemu “vstupu” do parku. Su to schody v strede oddelene zabradlim. Idem dole, nedavam pozor, iba si vsimnem, ze vedla mna (v smere oproti) ide zena. Kratka sukna, cierna, silonky, mini kabelka a hore nieco cierne, nieco ako sveter. Pokracujem v ceste dole, zahliadol som ju v podstate periferne… Som dole a tam zatial nikto. Park je relativne opusteny, v dohlade nech vidim mozno 10 ludi, nejaka rodinka s detmi, nejaki tinedzeri. Tak si zacnem obzerat prostredie, kde co je. Po par minutach sa vraciam spat, ked vyjdem skoro hore, tak ju vidim. Je to presne ta ista osoba co sla dole, ja som ju vobec nespoznal. “Ahoj, tak to si Ty, pardon, som Ta nespoznal”, hovorim. “Ahoj, ano, vyzeral si trochu duchom nepritomny”, hovori nezne a s pochopenim. “Ano, mas pravdu, nove prostredie, este raz pardon”. A vydame sa smerom dole schodmi. Je to velky park, vlastne ani neviem ako velky, je tu zopar jazier, nejake budovy na obcerstvenie, les, cesticky. Nieco na pomedzi ultra moderne a sovietsky zvaz. Niekde v strede.
Je oblecena fakt sexi, snazila sa. Je cela v ciernom, uzka sukna, ktora zvyraznuje boky, cierny mini sveter alebo ako to nazvat, silonky a navyse je aj ciernovlasa. Dlhsie vlasy, nie po pas, ale pod ramena. Nie som unaveny, ale koncil som okolo 16:30, cesta sem, premavka, cas kedy ludia koncia +-. Navyse nova trasa. Som mierne unaveny. Kracame smerom ku prvemu jazeru. Ona tu uz bola skor, tak pripravila taku hru, ze budeme hadat diela, ja nerozpoznam Michelangela od Leonarda, nie este ake obrazy kto namaloval. Ale beriem, nebudem jej kazit radost. Je ziva, kreativna, navyse aj socialne zdatna, kedze sa zivi ako psychologicka. Prenajima si kancelariu od kamaratky na sedenia s klientami. Pomaly sa zacina stmievat a my sa na ceste spat zastavujeme u jazera. Je to nie prirodne jazero, skor vybudovane, na kraji je ohranicene chodnikmi a je tam aj stavba na vypustanie vody, pri tej sa zastavime, idem sa pozriet na jazero odtial. Ide za mnou, chytam sa zabradlia. Ludia uz fakt nie su. Otacam sa chrbtom ku zabradliu a opieram sa. Ona stoji oproti mne, chytim ju za boky a mierne, jemne si ju pritiahnem, davam jej bozk. Je to jemne, nebrani sa, zatvara pri tom oci. Na mna to ucinkuje, u nej tazko povedat, ale posobi to asi tiez. Pritihanem si ju este viac, tak, ze mi ruky skoncia na tej minisukni a cez nu jej stlacim obomi rukami zadok, pricom ju stale bozkavam. Stale sa nebrani, bude sa jej to pacit. Po par sekundach prestavam… Usmieva sa, vidiet na nej pocit stastia. Vydavame sa ku schodom, ktorymi sme prisli, tempo je lezerne, nie je kam sa ponahlat, avsak zacina mierne prsat. Tak smerujeme ku autu, ona prisla autobusom, zastavka je asi 300m, tak ju tam hodim. Mna caka este dlha cesta, tak na nieco navyse nie je cas. “Ahoj”, hovorim, ona vystupuje a zostane chvilu cakat na autobus, ja odchadzam…
O tyzden neskor…
Rovnaky scenar, rovnake miesto len o tyzden posunute. Som mierne sklesnuty z prace, ale to nejako zvladnem, len som mierne vnutorne napaty, tak znovu prechadzame tym istym parkom. Teraz vsak stretavame partiu tinedzerov, uz mozno cez 15+, trochu hlucni, asi 4 kusy. Trochu by som si aj prial, aby nas napadli, mam dobru kondiciu a vybil by som si asi tu vnutornu nervozitu. Bohuzial sa nic nedeje, tak pokracujeme dalej. Nervozitu ani zdaleka nedavam na sebe vidiet. Ideme dalej. Rozhovor. V tom mi hovori, ze sa o mne rozpravala s jej kamaratkou, ze citujem “by na mna skocila”, keby je pritomna. Co je zaujimava informacia, snad aspon nieco sa este dnes udeje. “A kde je?”, pytam sa jej, trochu vtipom. “Ta by sa Ti nepacila, je uz starsia” a dalej ju uz neopisovala. Napatie opadlo, skusame obist park a smerujeme k autu. Tentokrat neparkujem kde minule, ale som sa posunul na take mensie parkovisko blizsie ku schodom. Znovu zacina prsat, ale nastastie sme uz blizko auta, tak nastupujeme. Aj ostatni ludia smeruju viacmenej k autam, proste sa tratia z parku. Ako tak sedime, tak na nich pozerame. Ale od toho tu nie sme. Pozriem na nu a pomaly sa k nej blizim, dostava bozk a lavou rukou je smatram na hrudi. Pokracujem v bozkoch resp. jednom dlhom s jazykom, bez vacsich prestavok. Je nadrzana, pretoze po chvili mi siaha rukou do rozkroku a ja som pripraveny, aspon z casti. Mam rifle, tricko a mam opasok. Taky, ktory viem odopnut len ja, takze jej s nim pomozem a odopinam ho. Zips jej uz problem nerobi. Vonku stale obcas prejdu ludia, parkujem smerom ku chodniku, ktory je mozno 3 metre, ale prsi a celkovo skla su mierne zarosene. Vybera ho von a zacne ma fajcit. Mierny stres, ale neotalam a jednou rukou sa dostavam ku podprsenke a rozopinam ju, vybrat ju nevyberiem, ale aspon jej uvolnim prsia. Ona sa zatial hra, obcas pofajci, potom ho oblizuje od dola hore, jemne. Ja moc moznosti nemam, tak jej aspon rukou prechadzam po chrbte a drzim jej vlasy, aby jej nezavadzali. Takto pokracuje par minut, rad by som s nou nieco robil aj ja, ale neda sa. Vyzliect ju nemozem, v podstate su naokolo ludia. Neviem, nechavam, nech sa vysanti :). “Od kamaratky som si pozicala kluce od kancelarie, podme tam…”, hovori. “To je ta co by po mne skocila?”, pytam sa. “Ano, ta” a snazi si upravit si podprsenku. “Ak vies cestu, tak asi mozeme”, hovorim. “Budem Ta navigovat”, hovori.
Cesta je dlha, prechadzame v podstate z jednej strany mesta na druhu. Krizovatky, kolony atd. Trva snad hodinu kym dorazime, ale sme tam. Je to take polo sidlisko, polo kancelarska stvrt. Je tu tych kancelarii viac, ale po vstupe do budovy ideme dolava, otvara dvere a tam su sedacky.
Sada si do cakarne. Sadam si oproti nej, nech priestor medzi nami je 2m. Asi ma rada nejake specialne hry. Po chvili vsak vstavam a smerujem k nej. V cakarni je polosero. Zacnem bozkami, ale to netrva dlho a davam jej dole vrchnu cast oblecenia, konecne ich vidim, mensie, ale zlate. V zapati si rozopina aj suknu a behom 10 sekund stoji predomnou naha, ja mam zatial dole len tricko. Prechadzame do vedlajsej miestnosti, asi hlavna kancelaria, stol, rozne pomocky, na zemi koberec. Co je vsak zaujimave, berie deku a este ju rozprestiera na koberec. Ako sa zohyna, vidim ten jej zadok, tak jej ho preplesknem a vyzliekam sa aj ja… Prstami idem do nej, este netecie, ale je uz rozhorucena a pomaly zacina byt mokra. Lahynam si na tu deku, na chrbat a ona uz vie co robit. Nasada si, pomaly, vychutnava si to, potom si da ruky po stranach mojej hlavy a zacina pomaly jazdit. Stoji zatial pevne, tak ju necham nech si ide svojim tempom, ale dlho to takto nevydrzim. Vysmykol sa jej a kedze rychlsot nebola vysoka aj sa zmensil, chyta ho do ruky a zacina honit, ale to nepomaha, tak zosada, chyta si ho medzi ruky a jemne, naozaj jemne, ho zacina oblizovat. Toto je schopna robit niekolko minut, paci sa jej to a odmena je, ze ho postavila a teraz si na neho moze znovu nasadnut, co aj spravi. Tentokrat ju vsak nenecham ist jej tempom, ale akonahle si nasadne, si ju pritiahnem a zacnem ju pichat, mojim tempom. Ruky uz nema po stranach mojej, uz su jej prsia pritiahnute na moju hrud a ruky ani nevie kde ma, pretoze sa sustredim na to, aby ani ona nevedela, kde co ma. 30 sekund a dost, spomalim. Rukou jej preplesknem jednu polku. Schytim jej vlasy, trochu nadvihnem, chytim pod krk a dam je bozk. “Lepsie ako to Tvoje tempo, ze?”, pytam sa… “Urcite ano”, odpoveda a opat ide hlavou na hrud. “Chces pokracovanie?”, pytam sa. Ale skor recnicka otazka a znovu ju zacinam intenzivne pichat. Nespravim sa, ani keby pokracujem, tak ako tak lezim a ona na mne, tak ju prevalim a zrazu su nase pozicie vymenene. Vnikam do nej a zacinam ju hlboko, znovu, pichat, avsak teraz je dole. Jej prsiam som sa este nevenoval, takze teraz je idealna sanca to spravit, su mensie, nevadi, tak jej zacnem sat bradavky, jazykom okolo nich kruzit, potom prejdem na druhu a prvu jej popritom drazdim prstami. Vymienam to, nech si to uzije. Spravila sa. Tak ju nechavama vydychnut a laham si vedla nej na tu deku. “Si dobry”, hovori. Nereagujem. Jej ruka zase konci na mojom penise. Ja si musim trochu oddychnut, takze sa necinim, necham nech sa pohra. Znovu ho zacina citlivo fajcit, oblizovat, jazykom na zalud, je talentovana. Na mna prichadza mierna unava, zabudol som povedat, ze atmosfera praje romantike. Je uz podvecer, v podstate je vonku skoro tma. Jediny zdroj svetla, ktory tu je, je zo zopar sviecok, ktore zapalila, ked sme prisli do tejto miestnosti. Este predtym ako rozprestrela deku. Citim sa bezpecne, je tu klud, fajci ma, prave som ju spravil, tak ani neviem ako … a podari sa mi zaspat. Co sa mi nikdy nestalo. Zobudzam sa, ona lezi vedla mna, pozrie na mna, ja zmateny hovorim, “asi sa mi podarilo zaspat?”, “ano”, odpoveda, “asi si bol unaveny”, je mila. Mohla to zobrat aj v zlom, ale to naozaj nebol moj umysel.
Ako to odcinit? “Pardon”, hovorim a zdviham sa z deky. Ona je stale naha, takze spanok asi nebol dlhy, mozno len mikrospanok, ale netusim, fakt neviem. Idem medzi jej nohy a jazyk jej vbaram do jej picky a nech to neberie v zlom, tak ju zacinam lizat. Automaticky je mokra, toto sa jej asi paci najviac zo vsetkeho. Vyuzijem situaciu a pomozem si prstami, doslova 40 sekund a je hotova. Spravit sa chcem aj ja, tak jej nedavam moc casu na vydychnutie a davam ho do nej. Nohy ma vylozene na mojich ramenach, ja do nej vnikam, nie intenzivne, ale tak hlboko ako sa len da. Je tu stol, stolicky, deka, neviem ako ju dat, aby som sa spravil, viem vsak, ze neviem ci berie tabletky, takze to nebudem riskovat a dam to na nu a nie do nej. Poloha, ktora to vzdy zachrani. “Pod na styri”, ako sa zdviha a nastavuje, tak to preplesknutie si nemozem odpustit, ma dobry zadok, nekostnaty, proste dobry… Davam ju az sa plamen na knotoch sviecok ohyba jednym a druhym smerom. Vyberam ho z nej, ona stale na styroch a dohonim si ho na jej picku a zadok. Je to dobre ostriekane, este si ho utriem o zadok a unavou si lahnem a trochu rozdycham, par minut, lahne si vedla mna, rukou mi prechadza po hrudi. Obliekame sa a ideme. Este hodi 10 eur do knizky pre kamaratku, asi “za prenajom miestnosti” a ideme von.
Odprevadzam ju na najblizsiu autobusovu zastavku a ja nastupujem do auta. Oddychnuty, ten necakany minispanok pomohol, takze sa mi nemoze stat, ze by som cestou domov, zaspal.
❤ Článok je dobrý Označ ako prečítane
Autor dwsk
