PNka
Som chory. Stava sa, aj ked mne nie moc casto, ale ochorel som. Lekarka mi povedala tyzden, tak som zaniesol papiere do prace a idem spat. Neviem co to presne je, ale po 2-3 dnoch som uz ok, takze zrazu mam cas aj cez den. Co spravim? Ist mimo byt by som nemal, ak by prisla kontrola zo socialnej, tak je moznost, ze mi nevyplatia nemocenske, ale zase na druhej strane, nebyvam chory, takze to skor asi pojdu niekomu kto byva cast chory. Takze rozmyslam, co s tolkym casom.
“Mas cas”, ohlasujem sa jednej znamej, ktora vsak byva asi tak 20km, v nejakom mensom meste. “Preco, poobede budem volna”, odpoveda. “Ze by sme nieco vymysleli?”, pytam sa… “Takze vymysleli :), od 13:00 som volna”, odpoveda. “Dobre, tak stretnutie pred miestnym lidlom? O 13:00?”, posielam a sa tesim ako si overim zdravotny stav. “Ok”, odpoveda, tak zbehnem do sprchy sa pripravit.
Ist cez den, o takomto case niekam, som uz dlhsie nesiel. Vychadzam von, svieti slnko, jemny vietor. Som v kludnej stvrti, centrum mesta, auto parkujem par desiatok metrov od vchodu. Kracam ku nemu. Vonku ani nikto nie je, je to fakt kludna ulica. Startujem a vydavam sa na cestu. Cast cesty vedie dialnicou, ale neplatenou, cast je uz normalna cesta. Rozmyslam, ci robim dobre, mierne napatie, ale pokracujem. Vidim tabulu mesta a lidl je hned na prvej moznej krizovatke dolava. Vchadzam na parkovisko a parkujem. Ona tam uz caka. Mozno 38-40, vlastne ani neviem jej vek. Okuliare, vychadza z auta a prichadza ku mne. Dostavam bozk a nasadne si do auta.
“Co sa deje? Ze tak skoro? Nemas byt v praci?”, pyta sa… “Oficialne som chory, len sa mi zda, ze som uz vyzdravel.”, odpovedam a startujem. Fyzicky vsak este nie som uplne ok, citim to na sebe, ale pokracujem. Ako dobra je cesta sem, cesta na “miesto cinu”, je o nieco horsia. Cez cele mini mesto. Za mestom vedla lokaleneho rybnika, jazera a potom cez nejaku zahradkarsku oblast, kamenistou cestou. Vsak v klude, idem pomalsie, nechcem si znicit auto, aj ked obcas nejaky ten krik sa o to auto trochu oskre.
Pokracujeme vedla zeleznicnej trate, potom mostom ponad kolaje a dostavame sa na miesto, kde, no … ako to povedat … kde sa naozaj vyskytuje nikto. Nikdy som tu nikoho nestretol a to som tu mozno piatykrat. Tesne za mostom, mozno 50 metrov, parkujem auto, vypnem motor a dam jej bozk. Este ma stale okuliare, ale tie si o chvilu odlozi.
Prostredie je v podstate priroda, o 200 metrov je les, inak polia, niekde velmi v dialke vidiet nejaku budovu, ale pokial nemaju dalekohlad, tak nemaju sancu nas vidiet. Za autom je most, pod nim zeleznicna trat, ktora je obklopena z velkej casti stromami. V podstate bezpecne miesto, navyse teraz, pred 14:00 ludoprazdno…
V kufri mam deku, beriem ju a ideme smerom k lesu. Chorobu uz citim trochu viac. Priblizujeme sa ale k lesu a na takom pokojnom mieste rozprestrem deku a sadnem si na nu. Ona nasleduje. Popritom nejake reci atd, ale primarny ucel je jasny. Sadam si, slnko relativne svieti, ale sme v chladku. Zacnem sa jej dotykat. Bozk, ruka na prsia… Mam rifle, mohol som si vziat radsej kratke nohavice, ale co uz. Rozopina mi rifle, vybera ho, ja jej nechavam priestor a moc sa nebranim. Zacina ma fajcit, trochu vanok, takze chvilu trva, pokial si ho trochu postavi. Ja si zatial pozeram okolie a sledujem aj ju ako sa cini. Rozmyslam nad tou budovou vzadu. Ani neviem co to je, ale snad teda nic vojenske alebo tak, ze tam maju nejake dalekohlady, radary alebo specialnu jednotku, ktora mi pride vysvetlit, ze toto sa tu nerobi… To je jedna myslienka, druha je ten prijemny pocit, ako ho ma v ustach a snazi sa ho udrzat postaveneho.
Sme vedla lesnej cesty, o par metrov sa tato lesna cesta krizi s inou lesnou cestou. Lesna, mozno polna cesta, mozno taky krizenec… Ako ma fajci, tak zrazu pocujem zvuk kolies…od bicykla… Cyklista, z nicoho nic, par metrov od nas. Neprijemny zazitok, tak sa mierne strhnem, ona tiez, ale uz je neskoro. Ako rychlo prisiel, tak aj odisiel, ale narusilo to taku kludnu idylku.
“Vyzera, ze to nie je tak bezpecne miesto ako sa zdalo”, hovorim. “Nejdeme radsej do auta?”, navrhujem. “Ano, radsej podme”, beriem deku a kracame k autu. Deku davam naspat do kufra a presuvame sa na zadne sedadla. Je letne oblecene, kratka sukna, tricko, okuliare, nie je toho vela co dava dole. Sadam si do prostred sedadiel a nasuva sa na mna, konecne, po par dnoch mam zase jej prsia v mojich rukach, su to take dvojky, ale urcite si zasluzia trochu pohmatat. Zacina na mne jazdit, drzim jej zadok a pomaham jej s posuvanim. Chcem ju spravit, ja som stale taky nie 100%. Po dvoch minutach sania bradaviek, stlacani prs a fakt jemnych prepleskov zadku, zosada zo mna dole a pokracuje vo fajceni. “Dnes si nejaky unaveny?”, pyta sa… “Asi ano”, odpovedam a berie si ho do ust. Zacina mi byt trochu teplo, predsa len, tieto pohybove aktivity… Hovorim jej , nech si lahne na chrbat, posluchne, vsak isto len caka, kedy zase budem v nej, aspon si to myslim. A jej prianie sa stava realitou. Zasuvam ho do nej, mierne ju zalahnem a len sa hybem tak, aby som do nej vnikal co najhlbsie. Je paralyzovana, priestor na pohyb v podstate nie je. Pritom ako ju picham, jej davam bozky, dnes mam “unaveno” romanticku naladu. Paci sa jej, vidim to, tak trochu zrychlujem a do cca 30 sekund je hotova. Vyberam ho z nej a sadam si na sedadlo. Ona trochu predychava, nasledne sa zdvihne aj ona…“A co Ty?”, pyta. “Neviem este”, odpovedam. “Co keby ideme von?”, navrhujem.
14:00+, nahi niekde vedla zeleznicnej trati, blizko mosta, z druhej strany len polia a les … a zdanie, ze nikto nepride, otvaram kufor a vyberam deku. V tom vsak dostanem napad, ze mozno keby sa oprie o kufor, mozno ju dam odzadu … tak sa opiera, roztahuje nohy a vnikam do nej odzadu. Chytam boky a zacinam ju pichat, mierny vanok, aka romantika. Viem vsak, ze toto nebude finale. Dobra, ale nie velmi dobra poloha, tak beriem deku a rozkladam ju vedla auta.
Davam si ju na styri a jedine co chcem sa do nej vystriekat. Nalavo odomna je ta budova. Predomou vidim stromy, ktore su okolo zeleznicnej trate, za sebou mam pole a les a z druhej strany auto. Trochu riskatne, ale co uz. Vnikam do nej. Znovu jej chytam tie boky, som odhodlany ist na 100%, aktualnych. Zacinam ju davat, pleplesknem zadok a prirazam. Ten vanok je taky zaujimavy, mierne sa potim, takze citim mierny chlad, sucastne vsak akysi oslobodzujuci pocit. Pokracujem, to na com je polozene deka, nie je uplne rovny povrch, su tam take trsy travy, ale nevadi. Som v nej a to je to hlavne. Ma vacsi zadok, taka zaujimave kombinacia, mensie prsia a vacsi zadok. Ma to vsak vyhodu, ze pri prirazani to dobre tlmi narazy a aj na pohlad je to ok. Chcem sa uz spravit, tak sa pozeram na nu, chrbat, vlasy, zadok, je opreta rukami o deku a drzi. V tom vsak pocujem zvuk prichadzajuceho vlaku. Na trat vidiet sposobom, ze nevidim priamo kolajnice, ale vlak uz ano, aj ludi v nom a ak ti ludia pozeraju von, tak asi aj oni mna. To som teda necakal. Nastastie ten “vysek stromov” je kratky, neviem, mozno 50m, takze pokial si ludia uvedomia co vidia, uz zase uvidia len stromy. Pokracujem v pichani, je to taky zaujimavy pocit, trochu exhibicionizmu, ale z nejakeho dovodu sa mi to zacalo pacit, tak pokracujem. Som v nej a znovu zacina byt dost vlhka, ale tentokrat neriesim ci sa spravi alebo nie. Chcem sa proste dokoncit. Prichadza to, povodne som ju chcel vystriekat, pretoze berie antikoncepciu, ale tesne predtym ako nastane vystrek, sa postavim, ona sa rychlo otoci, neklakne si, len si cupne a sa jej dohonim, behom par sekund, na tvar.
Vanok mi znovu chladi pot na mojom tele, pozeram nalavo, na tu budovu, ak tocia video, tocia, co uz. Ona mi este zlize semeno, postavi sa a ide si po saty, ktore zostali v aute. Beriem deku, obliekam sa a ideme spat ku jej autu na parkovisku. Nestretavame nikoho. Som vysileny, ale tento napad stal za to. Pracovny den, poobede a necakany vlak.
❤ Článok je dobrý Označ ako prečítane
Autor dwsk
